Ako realizovať autoevalváciu základnej školy

Autori: Babiak Ivan - Babiaková Simoneta

Článok bol publikovaný v časopise Pedagogické rozhľady, Roč. 19, č. 4/2010, s.18-20.

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie - evalvácia. Z teoretického hľadiska môžu byť pojmy evalvácia a hodnotenie významovo odlišné. Hodnotenie súvisí viac so žiakmi a meraním ich učebných výkonov alebo s hodnotením práce učiteľov. (podľa Průcha, J., 1996) Systematičnosť, dlhodobosť a plánovitosť môže hodnotenie premeniť na evalváciu. „Pre obsahovú náplň pojmov evalvácia a hodnotenie je rozhodujúci predovšetkým kontext používania.“ (Vašťatková, J., 2006, s.12)
Evaluation podľa slovníka definovaných anglicko-slovenských termínov pedagogiky a andragogiky znamená evalváciu, vyhodnocovanie a vyhodnotenie: proces alebo výsledok objektívneho posudzovania hodnoty, kvality a efektívnosti cieľových programov, výsledkov, prostriedkov, podmienok, kontextov a iných stránok a aspektov rôznych systémov vzdelávania v školstve, osvete a v ostatných organizačných štruktúrach výučby a mimovýučbovej výchovy, napr. hodnotenie žiackeho výkonu, vyučovacej hodiny, práce učiteľov, žiackej triedy, programu školy... ( Švec, Š, 2004, s. 70)
Doteraz sa školy väčšinou spoliehali na hodnotenie zvonku - externú evalváciu. Takéto hodnotenie vyplýva zvyčajne z analýzy základných dokumentov školy, z kontroly záznamov o výsledkoch vyučovacieho procesu, z pozorovania vyučovacieho procesu a podobne. Hodnotenie školy zvonku realizuje štátna školská inšpekcia, zriaďovateľ školy, rodičia, komunita, výskumné agentúry atď. Tvorba školských vzdelávacích programov v nových podmienkach si však vyžaduje pravidelnú evalváciu zvnútra - internú evalváciu založenú na vlastných kritériách hodnotenia školy. (Babiaková, S., 2008)
Externá evalvácia školy má kvalitu predovšetkým preukazovať, zatiaľ čo interná evalvácia ju má primárne zlepšovať. (Evaluation of Schools providing Compulsory Education in Europe, 2004) Z toho sa dá usudzovať, že interná evalvácia sa zameriava oveľa viac na zmeny v škole, ako evalvácia externá. Interná evalvácia a jej výstupy sa spájajú vždy s konkrétnymi návrhmi zmien, alebo podnetmi k rozvoju, ktoré vedú k zvyšovaniu kvality školy. Problémy školy môže pravidelná interná evalvácia realizovaná aktérmi školského života odhaliť oveľa skôr a účinnejšie, ako nepravidelná evalvácia realizovaná štátnou školskou inšpekciou zvonka. Internú evalváciu nazývame aj autoevalvácia. Pojem autoevalvácia (self-evaluation) je odvodený z anglického pojmu evalvácia (evaluation). Autoevalvácia školy znamená evalváciu vnútri školy, teda v rámci školy.
Kvalita školy sa spája s pojmami úroveň školy a úspešnosť školy. Je potrebné rozlišovať úroveň a kvalitu. Úroveň sa sústreďuje viac na výsledky, kvalita viac na procesy, vedúce k týmto výsledkom. Úroveň bez kvality plní svoju úlohu len krátky čas. Kvalita školy je mierou:
• Spokojnosti (žiakov, učiteľov, rodičov, rady školy, zriaďovateľa, budúcich odberateľov, školskej inšpekcie...)
• Hodnotnosti (školský vzdelávací program je v súlade s cieľmi štátneho vzdelávacieho programu a plne rozvíja osobnosť žiaka)
• Užitočnosti (vzdelávací program školy je zmysluplný, využiteľný pre ďalšie štúdium)
• Dokonalosti (školský vzdelávací program je primeraný možnostiam žiakov) (podľa Blaško, M. 2009)
Splnenie uvedených kritérií si vyžaduje, aby škola neustále tieto kritériá sledovala a hodnotila kvalitu školy. Kvalita školy sa meria najmä cez:
• Kvalitu riadenia školy;
• Kvalitu školského vzdelávacieho programu;
• Kvalitu vstupov, procesov a výstupov edukačného procesu;
• Kvalitu učenia sa žiakov.
V slovenských základných školách sa zväčša realizuje interné hodnotenie len formou ročnej správy, ktorú vypracuje samotný riaditeľ školy a povinne ju odovzdá zriaďovateľovi, prípadne ju zverejní na webovej stránke školy. To je ale nepostačujúce hodnotenie vzhľadom na aktuálne európske trendy, ktoré preferujú efektívnu autoevalváciu škôl. Autoevalvácia školy má podľa Chmelíkovej (2003) svoj hlavný zmysel v možnosti vystihnúť špecifiká školy a v príležitosti zhodnotiť jej vlastné možnosti. Autevalvácia umožňuje autoreguláciu školy, jej vzdelávacieho systému zvnútra. Podľa českého dokumentu „Jaká dobrá je naše škola“ (2005) je autoevalvácia podstatou riadenia kvality práce školy. Vedenie školy by si pre riadenie kvality školy malo vedieť odpovedať na otázky:
• k akým cieľom škola smeruje,
• či sa jej darí ciele plniť,
• v ktorých oblastiach je potrebné úroveň školy zachovať, a v ktorých je potrebné zlepšenie,
• či sú opatrenia na zlepšenie účinné...
Model riadenia kvality EFQM (The Model of the European Foundation for Quality Management, 1999) známy ako Model výnimočnosti, excelentnosti (www. efqm.org) pokladá za najdôležitejšie princípy rozvoja organizácie neustále učenie sa, zlepšovanie, rozvoj ľudí a partnerstvo. Zameriava sa na vstupy, procesy a výstupy. Dôležité je získavanie spätnej väzby, pravidelné a systematické preverovanie procesov a výsledkov práce, teda autoevalvácia.
„Spätná väzba od partnerov školy, teda priebežná kontrola a vyhodnocovanie vzdelávacieho procesu a jeho výsledkov, sa považuje vo väčšine európskych krajín za jednu zo základných podmienok efektívneho fungovania škôl a celého vzdelávacieho systému.“ (Humajová, Z. – Marošiová, L., 2006)
Z Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 12. 2. 2001 o európskej spolupráci v oblasti hodnotenia kvality školského vzdelávania vyplýva, že práve na spätnú väzbu treba klásť veľký dôraz. Internú evalváciu (autoevalváciu) treba nielen rozvíjať, ale aj vhodne prepájať s evalváciou externou.
(http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32001H0166:SK...)
Treba si uvedomiť, kto autoevalváciu realizuje a s akým cieľom. Mali by sa na nej podieľať všetci aktéri školského života a edukačného procesu (žiaci, učitelia, rodičia, vedenie školy, nepedagogickí zamestnanci školy ale aj zástupcovia komunity, obce, mesta, sociálni partneri a spolupracujúce organizácie). Zamestnanci školy majú na základe autoevalvácie korektnú spätnú väzbu o tom, ako výchovno-vzdelávací proces a celý systém vnútri školy funguje. Autoevalvácia im dáva priestor na tímovú spoluprácu a spoločné premýšľanie o tom, ako školský vzdelávací program zlepšovať, aby splnil predstavy o najvhodnejšej podobe výchovy a vzdelávania na danej škole. Je motiváciou pre ďalší rozvoj školy a zlepšovanie edukačného procesu.
V slovenských školách doposiaľ chýbajú objektívne vymedzené indikátory kvality, dobre prepracované nástroje hodnotenia (dotazníky, ankety, testy...), ale aj odborne pripravení zamestnanci škôl. Nemalým problémom sa javí aj nedostatok záujmu škôl o autoevalváciu. Učitelia a riaditelia škôl často nie sú ochotní (alebo schopní) sebareflexie vlastnej pedagogickej či riadiacej práce.

Návrh projektu autoevalvácie základnej školy
Ak má byť autoevalvácia realizovaná na úrovni celej školy, najlepšie je zvoliť si projektový prístup:
1. Vymedziť predmet a ciele autoevalvácie. Ktorú oblasť v škole chceme hodnotiť. ČO chceme zisťovať a PREČO.
2. Vybrať metódy evalvácie. AKO to budeme zisťovať.
3. Stanoviť kritériá hodnotenia. Vzhľadom K ČOMU budeme hodnotiť.
4. Vybrať alebo vytvoriť evalvačný nástroj. ČÍM to zrealizujeme.
5. Realizovať zisťovanie.
6. Vyhodnotiť, analyzovať, diskutovať, interpretovať výsledky zistení.
7. Navrhnúť opatrenia na zlepšenie. (upravené podľa Hájek, B., 2007, s. 28)
Pri návrhu projektu autoevelvácie základnej školy Radvanská č.1 v Banskej Bystrici sme vychádzali zo zistení získaných dotazníkovou metódou, ale aj zo skúseností z kontrolnej a hodnotiacej činnosti vedenia školy.
Hlavný cieľ autoevalvácie školy:
Realizovať autoevalváciu vybraných oblastí života základnej školy Radvanská č. 1 v Banskej Bystrici a navrhnúť opatrenia na zvýšenie kvality školy.
1. Oblasť hodnotenia vzdelávacích výsledkov a práce žiakov
• ČO? výsledky edukačného procesu (odlišuje sa hodnotenie vedomostí a zručností od hodnotenia správania)
• AKO? Formatívnym a sumatívnym hodnotením žiakov. (Kritériá slovného hodnotenia a metodické pokyny pre klasifikáciu), výsledky ŠŠI.
• Vzhľadom K ČOMU? Kompetenčný profil absolventa – na konci 4. a 9. ročníka. Obsahový a výkonový štandard vzdelávacej oblasti (predmetu) vo všetkých ročníkoch ZŠ. (Štátny a školský vzdelávací program)
• ČÍM? Projekty, prezentácie, žiacke produkty, voľné texty, slohové práce, eseje, didaktické testy, výstupné previerky, monitoring, výsledky olympiád a pytagoriády, výsledky súťaží, výsledky na prijímacích skúškach na stredné školy ...
2. Oblasť vnútorného systému kontroly a hodnotenia zamestnancov školy
• ČO?
pracovný výkon pedagogických zamestnancov jeho odborné (pedagogicko-psychologické), sociálne a osobnostné kompetencie, kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a ich profesijný rast, aktivity nad rámec vyučovania,
dodržiavanie vnútorných noriem školy, dodržiavanie Zákonníka práce.
• AKO?
na základe hospitácií vedenia školy, vzájomného pedagogického pozorovania a spätnej väzby, otvorené hodiny, hodnotiace rozhovory, autoevalvácia učiteľov a vedenia školy,
na základe pozorovania a vzájomnej spätnej väzby.
• Vzhľadom K ČOMU?
podľa rámcového a školského profesijného štandardu učiteľa primárneho a sekundárneho vzdelávania (tiež podľa štandardov kariérových stupňov a kariérových pozícií učiteľov), podľa kritérií autoevalvácie učiteľa, podľa kritérií hodnotenia, ktoré stanoví vedenie školy, hodnotenie učiteľov žiakmi...
podľa Vnútorného pracovného poriadku školy, podľa Zákonníka práce.
• ČÍM?
hospitačný hárok, pozorovací hárok, autoevalvačný hárok, štruktúrovaný hodnotiaci rozhovor, plán profesijného rozvoja zamestnanca, výsledky učenia sa žiakov...
zošit dochádzky, prezenčné listiny z pedagogických a klasifikačných porád...
3. Ďalšie oblasti hodnotenia školy
• ČO?
a) kvalita školského vzdelávacieho programu
• AKO? analýza učebných osnov v jednotlivých ročníkoch a predmetoch, analýza časovo tematických plánov, analýza kurikula (obsahu a edukačných cieľov), hodnotenie ŠŠI
• Vzhľadom K ČOMU? ku štátnemu vzdelávaciemu programu ISCED 1, k podmienkam edukácie, k prostrediu (regiónu)
• ČÍM? analýza dokumentu ŠkVP, hospitácie, analýza tematických plánov
• ČO?
b) podmienky edukácie
• AKO? analýza materiálno-technického vybavenia školy, IKT učebne, didaktické pomôcky, projekty- prípravy učiteľov, kvalifikovanosť učiteľov, kontinuálne vzdelávanie učiteľov
• Vzhľadom K ČOMU? k spokojnosti učiteľov a žiakov, k výsledkom edukácie
• ČÍM? pozorovanie, inventarizácia didaktických pomôcok, rozhovor s učiteľmi a žiakmi, SWOT analýza – matice silných a slabých stránok, šancí a ohrození školy.
• ČO?
c) prostredie – klíma školy a vzťahy v škole
• AKO? Na základe analýz, hospitácií vedenia školy, vzájomného pedagogického pozorovania, štruktúrovaných rozhovorov so žiakmi, učiteľmi, vychovávateľmi, rodičmi, na základe dotazovania žiakov, rodičov a učiteľov...
• Vzhľadom K ČOMU? Kritériom je spokojnosť žiakov, rodičov a učiteľov, kvalita výsledkov učenia sa žiakov, kvalita edukačného prostredia, kvalita spolupráce rodiny a školy, kvalita strategického riadenia školy.
• ČÍM? dotazníky (MCI a CES – klíma triedy, Lašek,J. – Mareš,J. 1997), ankety, sociogramy, výsledky ŠIC, CAS Classroom Attitude Scale – pre 2.stupeň ZŠ, LEI Learning Environment Inventory- pre 2. stupeň ZŠ.
• ČO?
d) vstupy a procesy edukácie – projekty edukácie, edukačné procesy - ciele, stratégie, metódy formy edukácie
• AKO? hospitácie, projekty - prípravy edukácie, pedagogické pozorovanie...
• Vzhľadom K ČOMU? k školskému vzdelávaciemu programu, k výsledkom edukácie, k spokojnosti žiakov a rodičov
• ČÍM? pohospitačné rozhovory, analýzy žiackych prác, výsledkov, výsledky ŠŠI
• ČO?
e) úroveň podpory žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami
• AKO? hospitácie, pedagogické pozorovanie, individuálne výchovno-vzdelávacie programy, spolupráca s odborníkmi z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie...
• Vzhľadom K ČOMU? ku špeciálnym potrebám žiakov
• ČÍM? pohospitačné rozhovory s učiteľmi, analýzy žiackych prác, výsledkov, výsledky ŠŠI, rozhovory so žiakmi, ich rodičmi a odborníkmi z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie...
• ČO?
f) výsledky žiackych súťaží a projektov
• AKO? Účasť žiakov a učiteľov na žiackych súťažiach, práca s nadanými žiakmi
• Vzhľadom K ČOMU? vzhľadom k pedagogickým cieľom školy
• ČÍM? analýzy úspešnosti žiakov na súťažiach a olympiádach, ...
• ČO?
g) spolupráca školy s rodinou a komunitou
• AKO? kvalita spolupráce rodiny a školy,
• Vzhľadom K ČOMU? Kritériom je spokojnosť žiakov, rodičov a učiteľov, projekty spolupráce, účasť rodičov na školských podujatiach, iniciatíva Rady školy a Rodičovskej rady...
• ČÍM? dotazníky a ankety pre rodičov, rozhovory s rodičmi na ZRPŠ Rade školy a Rodičovskej rade...
• ČO?
h) riadenie školy
• AKO? Na základe analýzy strategického plánu školy, plnenia strategických cieľov, plánu Rady školy a spolupráce s rodinou, zriaďovateľom, inými inštitúciami spolupracujúcimi so školou...
• Vzhľadom K ČOMU? ku kultúre školy, ku spokojnosti učiteľov, žiakov a rodičov, kvalita edukačného prostredia, kvalita strategického riadenia školy, projekty ESF, spolupráca s inými školami, spolupráca so zriaďovateľom...
• ČÍM? SWOT analýza – matice silných a slabých stránok, šancí a ohrození školy, analýza polí síl, dotazníky pre žiakov (AUS © E. Köbölová – G. Rötling – B. Sihelský: MPC B. B, AU © Rötling, Sihelský, MPC B.B) dotazníky pre učiteľov, výsledky ŠŠI...

Záver
Je zrejmé, že jednotlivé oblasti života základnej školy nemožno podrobiť autoevalvácii naraz. Základná škola Radvanská 1 v Banskej Bystrici realizuje projekt spolufinancovaný z ESF a štátneho rozpočtu pod názvom „Modernizácia - komunikácia - učenie - spoľahlivý základ všeobecného vzdelania“. V rámci tohto projektu museli učitelia spolu s vedením školy realizovať niekoľko projektových aktivít. Samozrejme, že bolo nutné začať autoevalváciou. Cieľom prvej aktivity bolo spracovanie podrobnej analýzy a evalvácie doterajšieho obsahu vzdelávania, používaných metód výučby, vrátane využívania existujúcich didaktických pomôcok. V rámci tejto aktivity odborný projektový tím realizoval podrobnú analýzu, ktorá bola zameraná na zhodnotenie doterajšej vzdelávacej stratégie školy, školského učebného plánu, učebných osnov jednotlivých predmetov, používaných metód vyučovania, na I. a II. stupni ZŠ, s dôrazom na 1. a 5. ročník. To všetko s cieľom zvýšiť kvalitu edukačného procesu v škole.
Predimenzované učebné osnovy neposkytujú ani učiteľovi ani žiakom dostatok priestoru na rozvíjanie kľúčových kompetencií. Školský systém je viac orientovaný na memorovanie teoretických pojmov, ako na rozvíjanie prakticky použiteľných vedomostí a zručností. Realizácia vyučovacieho procesu v Základnej škole Radvanská 1 v Banskej Bystrici podľa doterajších osnov nedávala priestor pre obohatenie výučby o nové trendy a inovatívne formy vzdelávania. Analýza bude základným východiskovým materiálom pre autoevalváciu školy a prípravu nového školského vzdelávacieho programu, ktorého cieľom bude zosúladenie obsahu a foriem vzdelávania s potrebami regiónu a žiakov, s požiadavkami trhu práce a s nárokmi spoločnosti založenej na vedomostiach.

Literatúta:
1. BABIAKOVÁ, S. 2008. Riadenie kvality školy prostredníctvom autoevalvácie. (Profesijné činnosti a kompetencie učiteľa ako súčasť autoevalvácie školy). In: Školský manažment v nových spoločenských podmienkach. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : PF UK, 2008, s. 12-13. ISBN 978-80-969178-8-4
2. BLAŠKO, M. 2009. Úvod do modernej didaktiky II. Dostupné na http://web.tuke.sk/kip/ main.php?om=1300&res=low&menu=1310
3. Evaluation of Schools providing Compulsory Education in Europe. Brussels : Eurydice, 2004. ISBN 2-87116-364–2
4. HÁJEK, B. 2007. Evaluace, autevaluace a školní vzdělávací programy. In: Vychovávateľ. Bratislava : EDUCATIO, 2007, roč. LIV, č. 6, s. 28. ISSN 0139-6919
5. HUMAJOVÁ, Z. – MAROŠIOVÁ, L. 2006. Model riadenia kvality školy. Bratislava : Občan a demokracia (výskumná agentúra Krajinka, s.r.o.), 2006. ISBN 80-89140-11-4
6. CHMELÍKOVÁ, M. 2003. Hodnotenie, sebahodnotenie, autoevalvácia v školách. In: Pedagogické rozhľady. Banská Bystrica : MPC, 2003. č. 4, s. 2- 6. ISSN 1335-0404
7. LAŠEK,J.- MAREŠ,J. 1991. Jak změřit sociální klima třídy. Bratislava :SPN, 1991. Pedagogická revue č. 6, s. 401-410
8. PRŮCHA, J. 1996. Pedagogická evaluace. Brno : MU Centrum pro další vzdělávání učitelů, 1996. ISBN 80-210-1333-8
9. VAŠŤATKOVÁ, J. 2006 Úvod do autoevaluace školy. Olomouc :Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, 2006. ISBN 80-244-1422-8
10. ŠVEC,Š. 2004. Slovník definovaných anglicko-slovenských termínov pedagogiky a andragogiky (s abecedným registrom slovensko-anglických ekvivalentov). Prešov : Metodicko-pedagogické centrum, 2004. s..70. ISBN 80-8045-323-3.

Jaká dobrá je naše škola http://www.educationonline.cz/view.php?cisloclanku=2004120701

(http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32001H0166:SK...)

Kontaktné adresy:
Mgr. Ivan Babiak
Základná škola
Radvanská 1
974 15 Banská Bystrica
babiakivan@gmail.com

PaedDr. Simoneta Babiaková, PhD.
Katedra elementárnej a predškolskej pedagogiky
Pedagogická fakulta UMB
Ružová 13
974 11 Banská Bystrica
sbabiakova@pdf.umb.sk


Partneri

 Poľsko

 Srbsko

 Chorvátsko

 Maďarsko

 Rumunsko

 Ukrajina

 Česko

 Slovinsko

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 0 návštevníkov.